Smútok vošiel do mojich brán.
Roztvorili sa dokorán a s láskou
prijali ho, ako svojho pána.
V diaľke počuť zvon.
Jeho zvuk sa rozlieha všade
a kráka, ako čierna vrana.
V mojom srdci znie hudba.
Podobá sa prázdnej diere,
v ktorej planie ticho a tma.
Zviera ma svojimi dlabami.
A ostrými pazúrmi mi brázdi
moju dušu, ktorá roní slzy lásky.
Smútok je pieseň.
Bez slov a melódie.
V diaľke sa ozýva,
volajúc ešte žijem.
Tak ako trápenie,
na duši velmi bolí.
Sú tu však pritelia.
Ktorí bôľ nedovolí....
(whitehill)
prihlásiť / registrovať