Keď sa pýtam noci,
pýtam sa hneď na viac vecí.
Odpovie mi v mojom sne,
že som vetrík, som zelená tráva
lístok stromu, ktorý neuschne.
Neusýchaj prosím hviezdička
vzdialená milá spoločníčka.
Si tu so mnou, ako vo svetlom kruhu,
som dúha, cesta dlhá,cesta k Bohu.
Občas mávam predstavy
a mám pri nich pocit úľavy.
Ako Dunčo, keď pri búde odovzdane hľadí,
opriem sa o bradu a viac mi nič nevadí.
Priľnem túžbou k teplej peci
zviditeľnie sa zrazu veľa vecí.
Unavené oči tichom zatvoria sa,
Bože cítim teba, tvoju náruč, toľká krása.
hmm
veľmi dobre s citom urobený záber..
prechod BW diskutabilný.. ale má zaujímavý nádych čo dodáva fotografii iný rozmer..
veľmi by sa tu hodilo oddeliť (potlačiť) pozadie a zvýrazniť objekt (nižšou clonou) alebo trochu ustúpiť a zazoomovať do tohoto formátu.. ale aj tak ako som hovoril: veľmi dobre s citom urobený záber
prihlásiť / registrovať